Abstract
V príspevku je hodnotená variabilita plodnosti materských stromov a vplyv vybraných obnovných rubov v nezmiešanom poraste jedle bielej. V tomto 120-ročnom, obnovou rozpracovanom poraste na Starých Horách bola vo výške 850 m n. m. založená výskumná plocha so 165 stromami. Pozícia jednotlivých stromov bola zameraná, zistená bola ich výška, prsná hrúbka, veľkosť a projekcia koruny, početnosť šišiek v štyroch po sebe nasledujúcich rokoch a samčích strobilov v jednom roku. Pomocou izoenzýmových genetických markérov boli v 17 lokusoch určené aj genotypy všetkých stromov.
Pomocou programu Eco-Gene (Degen & Gregorius & Scholz 1996) boli postupne testované: dvojfázový okrajový, skupinový, skupinovitý clonný, jednotlivo a skupinovo výberný rub. Na ich vyhodnotenie boli použité 3 kritériá: minimálna tvorba priestorovej genetickej štruktúry v potomstve, minimálna diferenciácia potomstva od materskému porastu a zachovanie genetickej variability v potomstve. Najviac týmto kritériám vyhovoval skupinovitý clonný rub. Ostatné obnovné zásahy boli menej vhodné a ich postavenie bolo viac-menej rovnocenné.